Naša mužská reprezentácia v posledných rokoch prechádzala rôznymi zmenami. Po zahraničnom trénerovi prišiel starý-známy Juraj Sanitra, ktorého zasa vymenil minimálne tak skúsený Milan Gašperčík. Treba však povedať, že chlapi sa nedokázali výraznejšie posunúť dopredu a hoci sa dostali k rôznym pekným umiestneniam, nedalo sa hovoriť o úspešných sezónach.
 
Keď sa aj nastolil stúpajúci trend, ďalšia zima pozitívnu krivku zastavila. V sezóne 2015/16 nazbierali 263 bodov, o rok neskôr už iba 97 a vlani aj s OH 108. V olympijskej sezóne bolo naozaj málo svetlých momentov a v najvyššej lige sa na hranicu Top 20 dostali iba Kazár s Otčenášom, a to jediný raz. Hasilla kvôli problematickej streľbe ani neboval, podobne aspoň zrýchľujúci Bartko. Šímovi robili problém najmä ležky, Kubaliak sa po ďalšom zlom roku rozhodol kariéru ukončiť.
 
Aj preto prišlo v tíme ku zmene a taktovky sa ujal Daniel Kuzmin, ktorý svoju manželku priviedol k úžasným výsledkom na OH, ale nebyť jedného nevydareného kola v posledných pretekoch, bola by aj víťazkou celkového hodnotenia svetového pohára. V pondelňajšom rozhovore ste sa dočítali, že sa mu s chlapmi robilo dobre, rôznymi spôsobmi im pomohla aj Nasťa a určili si vysoké ciele. Pár dní pred sezónou sme tradične oslovili celý tím, aby sa s nami podelil o dojmy z prípravy. Pretekári sú tradične zoradení podľa veku. Na úvod ponúkame pripomenutie našich tradičných štatistík.
 
 
strelba muzi 18 oprava
 
 
beh muzi 18 oprava
 
 
Kazár sa stále nevzdáva, ešte má svoj sen, no trápilo ho koleno
 
Matej Kazár už má 35 rokov a každý rok premýšľa o ukončení kariéry. Vlani sa ale rozhodol pokračovať, lebo túžil po úspechu na OH. Mal totiž krásne spomienky na Soči, kde sa mu tak darilo (dostal sa tam aj do masového štartu). V Pjongčangu sa takmer opäť dostal k senzácii. Delil ho necelý centimeter pri streľbe v stoji v rámci rýchlostných pretekov. S jednou chybou napokon skončil 22. Okrem toho bol aj 18. v Ruhpoldingu, teda ukázal, že sa ešte vie dostať k pekným výsledkom, rovnako ako výborne pomôcť tímu v štafetách, no nepredviedol ani jednu čistú streľbu a ostal v priemere.
 
Aj túto jar intenzívne premýšľal, či sa ešte na to má dať, no opäť sa rozhodol priaznivo pre biatlon i slovenských fanúšikov. Prečo? "Videl som v sebe ešte potenciál na zlepšenie. Veľa sme sa o tom rozprávali s rodinou a podporila ma v pokračovaní. Ale definitívny zlom nastal po stretnutí s prezidentom zväzu, ktorý ma definitívne presvedčil, že som stabilným pretekárom a darí sa mi v štafetách. Zároveň ďalší chlapci ešte nedorástli, aby ich bol dostatok a mohol som pokojne odísť. Takže stále som tu (úsmev). Ešte som si tiež nesplnil sen, aby som v štafete odovzdával na prvej pozícii, v Ruhpoldingu ma delilo od toho 0,6 sekundy." Počas leta si ale zranil koleno a päť týždňov nemohol plnohodnotne trénovať. "Pauzu som mal iba týždeň a potom som štyri ťahal vetrák a zaťažoval aspoň ruky. To koleno cítim pri prudkých pohyboch nohy, ale aj keby som to počas pretekov pocítil, nemyslím si, že ma to obmedzí," povedal nám odchovanec klubu z Predajnej, ktorého tesne pred sezónou zastihla ešte aj menšia viróza, no keďže by mal prvý raz štartovať až 7. decembra, malo by to byť už v poriadku.
 
V čom bola príprava s novým trénerom iná? "Mohli by sme asi dlho rozprávať o rôznych detailoch, tak ja by som vybral dva také zaujímavé. Prvý raz v živote sme boli na posezónnom vyjazdení na snehu v Sjusjoene. Podľa mňa to telu dalo veľmi veľa, lebo sme sa nemali na čo šetriť a mali sme tam aj veľmi dlhé tréningy. Ja som urobil svoj životný rekord 110 km v jednom tréningu. Trval bez piatich minút šesť hodín. Vytrvalosť počas sezóny, ale ani tesne pred ňou nenatrénujete. A tou druhou zaujímavosťou boli SM cviky, ktoré sme síce už poznali, ale Nasťa nás naučila takú lepšiu verziu a aj s fyzioterapeutom. A musím tiež pochváliť Nasťu, že nám neváhala v rôznych situáciách poradiť, povedať svoj názor. Ja verím, že nám to pomohlo a uvidíme to na výsledkoch."
 
Paradoxné je, že hoci pred minulou sezónou vravel, že by sa chcel sústrediť hlavne na OH a možno aj niečo vynechať, bol tretím najvyťaženejším Slovákom po Kuzminovej s P. Fialkovou, keď nastúpil až 26-krát. Teraz to bude ako? Tréner nám už vravel, že mal nejaké ústupky v príprave: "Bolo to o tom, že som z niektorých sústredení odchádzal skôr, resp. na niektoré šiel neskôr. Bol som tak viac s rodinou, ale treba si uvedomiť, že moje telo už pomalšie regeneruje a tá tréningová záťaž musí byť taká, aby sme boli konkurencieschopní, takže určite mi to prospelo. Cítim sa veľmi dobre, nie som unavený po ťažkej príprave. No a čo sa týka štartov, vynechám hneď na začiatku mix štafety aj vytrvalostné preteky, ale potom už pôjdem všetko, kde ma tréner nasadí," doplnil Kazár. Uvidíme, či sa mu v počte štartov v SP podarí prekonať Murínovú s Gerekovou a zaradí sa na štvrté miesto našej histórie. Na prvú mu chýba 13 štartov, na druhú 18.
 
 
kazar 18 tumen s lyzami sta
Matej Kazár vo vlaňajšej sezóne (© Igor Stančík / SZB)
 
 
Otčenáš by mal byť zdravotne v poriadku, chce nadviazať na strelecký progres
 
Spomedzi našich skúsenejších chlapov mal svoju najlepšiu sezónu v minulej zime Martin Otčenáš, teda platí uňho klišé, že sa má od čoho odraziť. Na ME v Ridnaune aj IBU Cupe v Osrblí obsadil piate miesto. Pridal k tomu aj 21. pozíciu z Anterselvy a pamätný je aj jeho stíhačkový posun v Pjongčangu o 25 pozícií. Bol to rok s najvyšším počtom núl, presne takto strieľal 22-krát, a preto ho považujeme za Martinov najlepší. Prišlo ale aj viacero výbuchov za tri chyby a rôzne menšie zdravotné problémy.
 
Nepohodol sa s trénerom Gašperčíkom a pripravoval sa viac-menej sám. Pomáhala mu manželka Nataša, bývalá ukrajinská reprezentantka, ktorá mala slušné strelecké štatistiky. Ako sa teda teraz pripravoval, keď sa navyše ešte aj k tímu pripojil Tomáš Kos? Veľa trénerov na "smetisku". "Áno, bolo to trošku zvláštne, lebo na jednej strane som chcel rešpektovať nového hlavného trénera a dodržiavať jeho plán, no strelecky som vďaka manželke rástol a nechcel som to meniť, práveže som chcel podoťahovať začaté zmeny, ktoré sa ukazujú až po dlhodobej príprave. Ale myslím si, že sme našli cestu. Mimo sústredení som ďalej robil s ňou. S Tomášom sa poznám roky, vychádzame dobre," vysvetľuje Martin.
 
V olympijskej sezóne často mával kŕče, na OH dokonca skolaboval a ratovali ho. Pýtali sme sa ho, či riešil tieto problémy. "Zmenil som lekára, našiel som si veľmi dobrého alergoimunológa, ktorý sa venuje aj športovcom, teda vedel, akú liečbu môžem podstúpiť. Dúfam, že tie kŕče a problémy sú minulosťou, vyriešil som si to." Ako je pripravený na sezónu a čo od nej očakáva? "Chcem byť optimistom. Keby som neveril, že sa zlepším, už by som biatlon nerobil. Dúfam, že strelecký progres zachovám, minimálne sa nezhorším. Na trati už budem zdravý a poriadne zaberiem. Uvidíme. Sezóna sa rozbehne, svetový šampionát je až v marci, takže prípadne budeme ešte vedieť ladiť veci. Ak chceme mať financie aj v budúcnosti, potrebujeme sa dostať do top tímu, a tam sú tie ciele veľmi vysoké. Budem bojovať," odkazuje Otčenáš, ktorému sa v pondelok podarilo zlomiť zub a musel riešiť túto nepríjemnosť, no verí, že ho to nebude nijako obmedzovať.
 
 
otcenas 18 ostersund trat slavik
Martin Otčenáš v minulej sezóne (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
Hasilla odstránil závažný problém na zbrani a plný elánu očakáva zlepšenie
 
Pre Tomáša Hasillu začala vlaňajšia sezóna perfektným štvrtým miestom v mix štafete so sestrami Fialkovými a Kazárom, ale v ostatných 22 štartoch sa trápil. Aj keď mal z našich najvyrovnanejšie bežecké výkony, teda neboli uňho žiadne výbuchy, zrádzala ho streľba a potom šla psychika dolu aj na trati. Nepodarilo sa mu dostať ani k jedinému bodu, a to ho veľmi mrzelo.
 
Daniel Kuzmin v našom rozhovore povedal, že Tomáš mal technické problémy so zbraňou. Tomáša sme sa teda pýtali, čo sa stalo. "Na jar šla zbraň na kontrolu do Nemecka a dozvedel som sa informáciu, ktorú som musel pár dní rozdýchavať. Pravdepodobne celú minulú zimu som mal pokazený diopter. Zjednoduším to - cvakal iba vtedy, keď sa mu chcelo, vydral sa závit. V praxi to teda znamenalo, že napríklad v tom "slávnom" vytrvalostnom štarte na OH, kde som skončil posledný, som si na nástrele nastavil zbraň a keď sa pred ležkou zmenili podmienky, mal som urobiť tri cvaky. Urobil som, ale diopter sa nepomohol. Prišli tri chyby a bolo mi hlásené, že všetky rany boli na jednu stranu a mám zasa trikrát cvakať. Znova som to urobil a zasa prišli tri chyby na rovnaké miesto. Potom na jar po kontrole sme to jasne dokázali, keď za určitých okolností nereagoval ani na tridsať cvakov. Takže sme diopter vymenili," opísal nám nešťastné okolnosti Tomáš a doplnil: "Nechcem sa, samozrejme, vyhovárať, že diopter bol jediný problém sezóny, aj ja som toho určite dosť pokazil, pri stojkách cvakanie rolu nehrá takmer žiadnu, no chcel som to ukázať na nejakom príklade."
 
Jednoznačne sa chce vrátiť k zatiaľ jeho najlepšej sezóne 2016/17, keď si zapísal 16. miesto na MS, a ak sa mu podarí zastabilizovať streľbu, mohol by pravidelnejšie bodovať. V tom prípade by bol aj návrat k bežeckým výkonom spred dvoch rokov takmer automatický, nieto ešte posun hore. "Minulá zima mi nahlodala sebadôveru. Keď sa vám mesiace nedarí, nedá sa to šmahnutím ruky hodiť za hlavu. Dúfam, že to psychicky zvládnem, ustojím ten pretekový tlak a chytím sa v prvých štartoch. Robili sme kopu špeciálnych tréningov a cvičení, príprava bola iná ako tie predchádzajúce. Napríklad sme jedli menej výživových doplnkov. Prvý raz v živote sa nám výrazne zmenil servis, takže na to som zvedavý. Som veľmi dobre naladený, teším sa a znova ma to veľmi baví."
 
Matej nám prezradil, že si s Tomášom počas vylyžovania v Nórsku urobili zaujímavú súťaž a vyhral ju Hasilla. O čo šlo? "Ale, vymysleli sme takú somarinu, že koľko zvládneme v kuse lyžovať na jednom tréningu. Jeden deň sme s Maťom šli a po piatich hodinách som mu pri hoteli povedal, že už na ďalšie kolá nejdem. Spravil nakoniec 110 km. Ale potom mi to nedalo a iný deň som si povedal, že ho prekonám, tak veľmi skoro ráno som sa nachystal a urobil som o päť kilometrov viac. Daniel na nás pozeral, či sme normálni, ale bola to taká posezónna zábava, skúšali sme limity organizmu (smiech)." Dôležité bude, ako to s fyzickým fondom vyzerá teraz. "Spirotesty ukázali moje životné maximum a posun o päť percent oproti vlaňajšku, čo je dosť veľa. No uvidí sa priamo na trati. Keď makáte desať rokov, urobíte po 8500 kilometrov, tak zrazu nemôžete zrýchliť o minútu, ale určitý posun sa dá urobiť vždy."
 
 
hasilla 18 tumen trat sta
Tomáš Hasilla počas vlaňajšej sezóny (© Igor Stančík / SZB)
 
 
Šíma sa už potrebuje posunúť dopredu, príprava nazačila, že by sa to malo podariť
 
Michal Šíma sa stará o veľmi potrebnú konkurenciu v tíme, aby ostatní nemohli zaspať na vavrínoch a iba so štyrmi pretekármi by mohlo ľahko dôjsť ku problémom v štafete. Michal sa dlhodobo trápi na trati, kde zaostával nielen za kolegami z reprezentácie, ale hlavne svetovým biatlonom. Vlani sa mu podarilo v tomto ukazovateli zlepšiť a v šprintoch dostal stratu na najlepšieho pod 1:50, čo nebolo žiadne terno, ale badateľný posun. No akoby zákonom schválnosti zažil najhoršiu sezónu na strelnici. So 69 % nemal šancu na akýkoľvek výsledok, a ten ani neprišiel.
 
Nešli mu najmä ležky. Pýtali sme sa ho teda, či na nich pracoval s trénerom Kosom. "Áno, robili sme a snažili vymyslieť, že ako to zlepšiť. Samozrejme, nejaké veľké zmeny pri technike streľby sa nerobili, ale páčilo sa mi, že si strelecký tréner občas vyhradil čas aj pre každého zvlášť a bol som napríklad aj sám na strelnici iba s ním a sledoval ma, dával rady. Teraz tesne pred sezónou mi ležky idú, skôr so stojkami trochu zápasím, ale všetko sa uvidí na pretekoch. Tie sú iné ako tréningy."
 
Daniel Kuzmin hovoril práve o tom, že aj keď má skvelú techniku a zvláda tréningy, nevie dostať zo seba potenciál v pretekoch. "Tiež tomu nerozumiem a dúfam, že sa to už zmení a dostanem sa aj k výsledkom, lebo vlani som trochu zrýchlil na trati, ale aj tak to nebolo bohviečo." Aj on vyzdvihol aprílové sústredenie v Sjusjoene, kam sa predtým nechodilo, a nalyžoval obrovské objemy. "Urobil som skoro 1200 kilometrov a akosi ľahšie sa mi potom začínalo na snehu pred zimou. Počas celej prípravy sme robili veľa krosu, imitácií. Snažili sme sa funkčne posunúť a aj spiroergometrické testy mi namerali dosiaľ najvyššie hodnoty. Takže bolo to dobré leto, som spokojný s prípravou a teším sa na prvé štarty. Naozaj dúfam, že ukážem viac," uzavrel 26-ročný pretekár.
 
 
sima 18 hochfilzen trat slavik
Michal Šíma počas vlaňajšej sezóny (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
Na dobrej ceste je aj Bartko, pracoval hlavne na technike streľby
 
Najmladší člen A-tímu Šimon Bartko mal smolu, že juniorskú kategóriu posunuli až pred touto sezónou, nie minulou. Mohol sa ešte ukázať výsledkami na MS juniorov a kadetov. Svoj bežecký potenciál ale ukázal pod piatimi kruhmi v Pjongčangu, kde mal v rýchlostných pretekoch 29. bežecký čas, a to jemu i všetkým fanúšikom vlialo oprávnené nádeje do budúcnosti. Stálym problémom je však u neho streľba. Robil priveľa chýb v najdôležitejších šprintoch a rovnako aj štafetách. Nastúpil až v piatich, ale do čierneho šla iba polovica nábojov.
 
Šimon by mal byť lakmusovým papierikom práce Daniela Kuzmina s Tomášom Kosom. Pôjde ešte iba druhú sezónu v najvyššej lige a keďže doteraz ani raz nepostúpil do stíhacích pretekov, nemá čo stratiť. Vzhľadom na vek sa ešte uňho dajú odstraňovať niektoré nedostatky a nemá ešte toľko skúseností, aby v čomkoľvek polemizoval s trénermi. Ako s ním pracovali pri problémovej streľbe? "Najväčším kameňom úrazu je u mňa dýchanie. S ním mám najväčšie problémy a dokola robím tie isté chyby. Tréner Kos nám napríklad tiež prízvukuje, že máme oko viac ostriť na mušku než na terč, doteraz som to robil skôr naopak. Naučil som sa viac vidieť rany. Sú to rôzne miniatúrne zmeny, ktoré sme mesiace ladili, no tým, že strieľam už roky, nedá sa všetko rýchlo zmeniť. Mal som v príprave lepšie aj horšie strelecké obdobia. Pozerám sa na to optimisticky."
 
Kuzmin naznačil, že bežecky je veľmi dobre pripravený. Šimon v to dúfa tiež. "Keďže tu nemáme ideálnu kolieskovú dráhu, nehľadali sme až toľko trás po cestách a oveľa viac sme behávali. Celkovo si myslím, že leto bolo pestrejšie a cítim sa dobre. No uvidíme, ako sa to všetko odzrkadlí v zime, lebo všetci sa pripravujú," vraví študent ekonomiky a manažmentu na Technickej univerzite vo Zvolene. Podľa predbežného plánu by spolu so Šímom mali nastúpiť na ME v Bielorusku, zatiaľ čo starší muži sa budú pripravovať výlučne na MS. Sezóna však môže vytvoriť inú situáciu.
 
 
bartko 18 ruhpolding strelnica slavik
Šimon Bartko počas vlaňajšej sezóny (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
Úvod sezóny u mužov by mal byť taký, že vo vytrvalostných pretekoch 5. decembra nastúpi štvorica Otčenáš, Hasilla, Šíma, Bartko a posledný z tohto kvarteta uvoľní miesto pre Kazára v šprinte. Zároveň sa potom presunie na IBU Cup do Ridnaunu. Takže ten, kto neuspeje v úvodných pretekoch, by mal prísť o zvyšok Pokljuky aj Hochfilzen. No zasa mal by mať dobré vyhliadky pre Nové Mesto. Je to pomerne tvrdý oriešok, no ťažko to rozsúdiť spravodlivo a tréner nechce dopredu určovať najslabšieho.
 
 
Budúcnosť nie je stratená, na juniorských MS by mali byť kvalitní Slováci
 
Na rozdiel od ženskej časti reprezentácie, u mužov sú chlapci, ktorí by sa v tejto zime mohli priblížiť k prvému tímu, či nebodaj sa doň pre tú nasledujúcu aj dostať. Reč je najmä o Matejovi Balogovi, ktorý už vlani odjazdil deväť pretekov v IBU pohári a slušne strieľal v ľahu. Ak zlepšil svoj fyzický fond, mohol by ponaháňať piateho muža A-tímu, s ktorým bude často behávať v druhej lige. Dodajme, že kvótu na štart v pretekoch SP už splnil. Samozrejme, bude to potrebovať aj potvrdiť. Ako ste už čítali v piatkovom článku, spolu s Prešovčanom by mali jazdiť IBU Cupy aj Róbert Valenta a Matej Lepeň. Balogu s Valentom ako ročníky 1997 zasiahol posun juniorskej kategórie, do ktorej sa vrátili, Lepeň je 1998. Týmto chalanom navyše rastie silná konkurencia v podobe Tomáša Sklenárika (1999), ktorý v Podbrezovej naďalej potvrdzuje svoj talent. Ak zvládnu nominačné preteky, spolu so Samuelom Hubačom a Lukášom Ottingerom (obaja tiež 1999) by mali títo traja odjazdiť oba decembrové IBU Cupy juniorov. Keďže sú na osrblianske MS k dispozícii iba štyri miestenky, už teraz je jasné, že dvaja tradiční reprezentanti sa na ne nedostanú. Táto konkurencia by mohla vyselektovať silné kvarteto, z ktorého by mohol mať šancu uspieť ktorýkoľvek pretekár, a to sme tu už dávno nemali.
 
Iná je situácia u kadetov, kde budeme mať v medzinárodnom poli nových chlapcov narodených v rokoch 2000 až 2002. Tu si netrúfame povedať, ktorí zo zoznamu Aneštík, Cesnek, Golian, Gregor, Kolečár, Koštial, Matovič, Petráň, Slezák, Vološin a možno aj ďalších sa dostanú na MS. Ich nevýhodou bude, že neabsolvujú zrejme ani jeden medzinárodný štart pred šampionátom, takže zapretekať si budú môcť iba v Osrblí. Verme teda, že snehové podmienky budú dostačujúce a odohrajú sa dva víkendy Viessmann pohára. Prvý tradične medzi sviatkami 29 - 30. decembra, druhý 12 - 13. januára.