blog janky lista
Dejisko svetového šampionátu mnohokrát navštívila aj naša bývalá reprezentantka a piata najúspešnejšia biatlonistka v našej histórii Jana Daubnerová. Pripomíname Vám jej zaujímavý text. Östersund je jedno zo stredísk, kde sme sa nikdy nemohli tešiť z dvoch vecí - bohatej návštevnosti divákov a dobrého jedla. Aj keď sa švédske stredisko môže pochváliť pekným štadiónom, švédski fanúšikovia inklinujú skôr k hokeju, než k biatlonu. Pozitívom je ale jeho poloha. Je to jedno z mála biatlonových stredísk, ktoré nie je situované takpovediac „na konci sveta, v divočine“,  ale je súčasťou veľmi pekného mesta s takmer 50 000 obyvateľmi. V predvianočný čas nám aj krátka vychádzka do nákupného centra padla vhod. Vianočný darček zo švédska potešil nejedného blízkeho.

V Östersunde sme zvyknutí na pomerne veľké výkyvy počasia. Za tie roky som sa len niekoľkokrát tešila zo zasneženej krajinky a prírodného snehu na trati. Poväčšine sa organizátori mohli spoľahnúť len na odložené zásoby snehu z minulého roka. Ako však rozvážali sneh, rozvážali ho spolu s pilinami a štrkom, na ktorom ho skladovali. Takže sme často pár lyží poznačili. Ako sa prechádza, alebo skôr neprechádza, zľadovatenou ľavotočivou zákrutou, videnou aj v televíznych prenosoch, vám môže porozprávať aj Natália Prekopová... V priekope sme sa počas kontrolného tréningu stretli obe. Naty sa dostala ešte ďalej, určite vám bude vedieť popísať priestory v mestskej nemocnici. A Maťo Kazár vám zase porovná kvalitu zubnej výplne, ak je aplikovaná švédskym zubným technikom.
 
 
ostersund 2016 slavik bi
Strelnica v Östersunde (© Petr Slavík, Český biatlon)
 

V blízkosti mesta je veľké jazero, ktoré ovplyvňovalo aj počasie počas pretekov. Ak sme v Östersunde zastihli mráz, vlhkosť ešte znižovala pocitovú teplotu, ktorá často klesla aj pod -15°C. V prípade, že sme stihli teplé počasie, na strelnici sme zase zápasili s vetrom. Ale spomínam si aj na ideálne počasie - výborné snehové podmienky, bezvetrie na strelnici, zimná idylka (asi tak jedenkrát! smajlik). Mojím najlepším umiestnením v Östersunde je 6. miesto v rýchlostných pretekoch. Získané body do celkového hodnotenia SP znamenali úspešný vstup do sezóny.

Sever je vôbec tmavý. Ráno sme vstávali za tmy, na preteky sme šli za tmy, v lepšom prípade za šera, z pretekov sme sa vrátili opäť po tme. Štarty pretekov sú v Östersunde väčšinou načasované v poobedných a večerných hodinách.  Umelé osvetlenie na štadióne býva zapnuté aj napoludnie. Aj preto som koniec prvého kola SP vždy vnímala ako vytúžený návrat za slnkom do strednej Európy. Keďže zimná sezóna začínala prvým kolom SP takmer vždy na severe Európy, poväčšine práve v Östersudne, aj sústredenie na novembrovom snehu sme tiež plánovali v severnej časti Európy. Takže sme tu strávili spolu aj viac ako štyri týždne.

Pre mňa sa Östersund, okrem „otváracím sveťákom“, stal aj miestom, kde som pravidelne oslavovala svoje narodeniny. Jeden rok, neviem už presne ktorý, som si na oslavu ušetrila domácu klobásku. V tíme nie je jediný človek, ktorý by takou pochúťkou, po štyroch týždňoch strávených vo Švédsku, pohrdol. No nebolo ju kde uvariť. Každá izba nášho hotela bola vybavená rýchlo varnou kanvicou a keďže nebola iná možnosť, klobásku sme uvarili v kanvici na vodu. Na izbe som vtedy bývala s Terkou Poliakovou a kto ju pozná uverí, že tento nápad sa jej ihneď pozdával. Klobáska bola výborná, v izbe sme cítili jej vôňu ešte asi tri dni, kanvicu som čistila mydlom na ruky a nasledujúci rok už vo výbave izby chýbala smajlik
 
 
gerekova 2016 ostersund bi slavik
Areál v Östersunde z výšky (© Tomáš Fusko / SZB)
 

Za tie roky, čo som pretekala, som otestovala pohodlie asi troch ubytovacích zariadení. Za spomenutie stojí camping, ktorý sa stal našim útočiskom na pár nocí po tom, čo sme sa do Östersundu presunuli o pár dní skôr pre nepriaznivé snehové podmienky, ak si dobre pamätám, zo švédskeho Idre. Bývali sme pod strechou drevenej chatky, vhodnej na núdzové prichýlenie partie mladých ľudí počas augustového výdatného dažďa, ktorým práve napršalo do kotlíkového guľášu. Dôkazom boli poschodové drevené prične, na ktorých sa snažil nájsť pohodlie aj náš dvojmetrový masér Braňo. O nadšení kuchára Jožka z kuchynského kútiku nebudem ani písať, citované slová by neboli vhodné uverejnenia. Komfort ubytovania až nápadne pripomínal pioniersky tábor z čias nedávno minulých. Pripomínam, že išlo o výnimočnú situáciu a rozhodne v takýchto ubytovacích priestoroch počas pretekov nebývame. Prečo sme niekoľko nocí strávili v tom nemenovanom campingu neviem a ani už nechcem vedieť. Ubytovanie v hoteli počas programu svetového pohára bolo samozrejme na inej úrovni. Nikdy sme nehľadali luxus. Pre mňa bolo vždy dôležité, aby som mala na izbe čisto a teplo. A tieto dve podmienky spĺňali oba hotely, v ktorých sme bývali. Zaujímavosťou ale je, že na severe napríklad nenájdete v hotelovej izbe priestrannú skriňu. Iste pochopíte, že pre športovca to môže byť trochu nekomfortné.  

A vrátim sa ešte nakrátko ku spomínanej strave. Podľa mňa, keď Švéd navštívi slovenskú, taliansku, českú alebo inú „nie severskú“ reštauráciu, zažijú jeho chuťové bunky nevídaný šok! Švédske raňajky sú ešte prijateľné. Typickým je suchý knäckebrot „drevovláknitá doska na jedenie - foršta“, ako to nazval Lukáš. S ich trochu slanastým maslom a medom je celkom jedlá. Inak som si pochutila bežne aj na palacinkách, na vajíčkach aj slaninke. Najviac mi chýbal náš chlieb, ten je bezkonkurenčný. Obedy ani večere neponúkali nejaký výnimočný gastronomický zážitok. Jedli sme, aby sme „neumreli od hladu“ smajlik Guľky z mletého sobieho mäsa som si na tanier nikdy nepridala.

Napriek mnohým spomínaným negatívam patrí Östersund medzi moje obľúbené strediská. Asi preto, že som sa po dlhom a náročnom tréningovom období tešila na preteky, keďže tu vždy sezóna začína. Po minulé roky sa svetový pohár začínal vytrvalostnými pretekmi. Posledné sezóny sme začínali miešanou štafetou, čím sa ešte zvýšilo vzrušenie z prvého štartu. Rozmýšľam ako rozmýšľam, ale nenachádzam vhodné slová, akými opísať pocity, ktoré mnou kývali na štarte v prvých pretekoch v sezóne. Môžete mať v živote odbehnutých tisíc pretekov, ale ten prvý v sezóne je stále tak trochu „premiérovým“!
 
Viac o autorke sa dozviete z jej profilového článku...