postrehy janky daubnerovej
 
Preteky svetového pohára v Ruhpoldingu boli z pohľadu slovenského biatlonu prelomové a to v mnohých ohľadoch. V prvom rade, konečne sme mohli fandiť aj našej ženskej štafete a to do konca pretekov. Výborný výkon Ivony, ale aj sebavedomý výstup Veroniky ma veľmi potešili. No a za ďalší zlom považujem druhé miesto Paulíny. Som presvedčená o tom, že takýto dlho očakávaný impulz  potrebovala a ubezpečila sa, že na Top 3 určite má. Umiestniť sa v najlepšej trojke je veľmi náročné, hlavne keď je tam ďalších, minimálne 15 žien, ktoré majú šancu bojovať o pódium.

Do Ruhpoldingu sme vždy cestovali z Oberhofu, kde snehové podmienky boli mizerné a tak sme očakávali, čo bude v tomto nemenej známom nemeckom stredisku. Často tie podmienky neboli o veľa lepšie, zažili sme si aj silný dážď, málo snehu, aj ľadovú trať, alebo sme sa brodili v hlbokom snehu, ktorý aj keď nasolili, vydržalo to tak polovicu pretekov a podmienky na trati neboli pre všetkých rovnaké. Tu som sa občas zamyslela nad tým, či je to fér a či má vôbec význam pretekať, keď nie sú zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých. Tie neboli rovnaké ani v prípade sneženia. Tu boli, naopak, znevýhodnení pretekári štartujúci na začiatku. Čerstvý sneh lyže výrazne spomaľuje a tak prvých 15 pretekárov utláčali sneh a vytvárali stopu tým ďalším. To samozrejme platí pri intervalových štartoch, v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch a trochu v stíhačke, v pretekoch s hromadným štartom tento faktor nerozhoduje.
 
Po čase som sa ale utvrdila v tom, že nad podobnými vecami sa netreba zbytočne zamýšľať. Predsa len robíme šport, ktorý sa vykonáva vo vonkajšom, prirodzenom prostredí a aj to robí biatlon krásnym. Párkrát som aj ja na znevýhodnené podmienky doplatila, ale inokedy som bola zas vo výhode a vtedy som pochopila, že sa nad tým netreba zamýšľať. Našťastie takých pretekov v sezóne nie je veľa a pokiaľ sa pretekár umiestňuje do 40. miesta a boduje, môže svoju štartovú pozíciu ovplyvniť, takže v konečnom dôsledku to má vo svojich rukách. Ako sme videli aj v týchto pretekoch, podmienky v Ruhpoldingu sa menili. Viditeľnosť obmedzovalo sneženie, no na strelnici sa pretekárom aj napriek tomu darilo. Je to jedna z najľahších strelníc a to predovšetkým kvôli príchodu z mierneho zjazdu a tiež pre pokojné veterné podmienky. Stalo sa aj mne, že som sa v stíhacích pretekoch v Ruhpoldingu tešila z bezchybnej streľby. Predsa len, streliť v pretekoch svetového pohára štyri nuly poteší.

Ľudia sa ma v poslednom čase pýtajú, či máme v mládežníckych kategóriách nádeje, ktoré by nás mohli v budúcnosti reprezentovať aj v seniorskej kategórii. Asi sa ma to pýtajú preto, že sa do prípravy mládeže trochu zapájam a trénujem v klube dorastencov, no aj napriek tomu je náročné na to odpovedať. Odpoveďou môže byť ale napríklad výsledková listina z predošlých YOG v Lausanne. Najvýraznejším menom, ktorý nám robí radosť, je Ema Kapustová a jej 8. miesto v rýchlostných a 21. miesto vo vytrvalostných pretekoch. Potešila nás už minulý rok na MSJaK v Osrblí, keď v stíhacích pretekoch skončila 21. a to bola z troch ročníkov na štarte najmladšia. Ale v Lausanne sa nestratila napríklad ani Barbara Skačanová, 36. miestom. Z Chlapcov najlepšie skončil Matej Gregor, potrebuje na sebe ešte veľmi veľa pracovať, po fyzickej aj mentálnej stránke, ale 46. miesto zo šprintu a predovšetkým prvá polovica pretekov by mohli naznačiť potenciál.
 
Niektorí odborníci vám povedia, že olympijského víťaza spoznáte už v žiackej kategórii. Áno, pretekár sa musí už narodiť s predpokladmi pre ten šport, no dôležité je, aby ich ďalej rozvíjali a tvrdo na sebe pracoval. Vidím to aj na mojich mladých pretekároch v klube. Robia z roka na rok veľké pokroky, no musia na sebe pracovať viac. Nie len to, čo robíme na tréningu. Ak pretekár chce, aby bol z neho niekedy dobrý reprezentant, musí robiť viac. Ja verím, že či je to Ema Kapustová, sestry Remeňové, Julka Machyniaková, Barbora Horniaková, Matej Gregor, Lukáš Ottinger, Tomáš Sklenárik, alebo Matej Baloga, či ďalší, ktorí už teraz zaznamenávajú pekné výsledky, budú na sebe pracovať a budú tí, ktorých uvidíme aj vo svetovom pohári. Ale je to predovšetkým na nich. My, tréneri, im v tom môžeme len pomôcť. Koniec koncov, možno už o týždeň vo švajčiarskom Lenzerheide, dejisku Majstrovstiev sveta juniorov a kadetov 2020, budeme zas o niečo bližšie k odpovedi na túto otázku.