postrehy janky daubnerovej
 
Prvé preteky v sezóne boli pre mňa vždy sprevádzané určitým napätím. Výsledky z nich boli odpoveďou na otázky typu: „Posunula som sa niekam od minulého roka? Koľko dostanem bežecky od Kaisy na šprinte? Zmestím sa do minúty alebo to bude viac?“ Kým sme začínali vytrvalostnými pretekmi, bola to skúška ohňom. Najdlhšia disciplína najlepšie preverí cez leto cibrené kondičné schopnosti a strelecké zručnosti. Nehanbím sa priznať, že môj vzťah k vytrvalostnej disciplíne so štyrmi streleckými položkami nebol úplne priateľský. To najťažšie hneď na začiatok, nech to máme za sebou... Mix štafetu som mala oveľa radšej. Vlastne som štafety zbožňovala! Úžasný začiatok sezóny! Šesť kilometrov, dve rýchle streľby, kontakt so súperkami, keď ani Kaisa či Darja mi neutekali, mi dávali skvelý pocit, že som do novej pretekovej sezóny dobre pripravená. A k tomu to vzrušenie a zodpovednosť pre kolektívny výkon nemá konkurenciu! Asi nemusím opisovať, ako som sa na prvý štart tejto sezóny tešila, hoci už po tretíkrát v polohe diváka. Ukončenie športovej kariéry Kuzminovej, Domračevovej a Dahlmeierovej predstavuje len minimálne zvýhodnenie pre ostatných, to isté platí o mužskom kolektíve. Aj keď niekoľko zvučných mien už na štarte pretekov neuvidíme, presadiť sa v náročnej konkurencii nie je o veľa jednoduchšie. Jeden dobrý skončí a ďalší príde. Navyše je mladší, silnejší a namotivovaný...
 
Mix štafeta o štyroch členoch mala podľa môjho očakávania veľmi zaujímavý priebeh. Talianska štafeta ma stabilnou streľbou neprekvapila. Je to kolektív, ktorý už minulý rok preukázal vysokú úroveň streleckých zručností, harmonické spojenie rýchlosti s presnosťou. Boli a sú favoritmi štafetových disciplín. Podľa sobotňajšieho výkonu ani vietor, typický pre Östersund, pre nich nepredstavuje výraznú prekážku. Dominik Windisch síce dobíjal štyri náboje a Nór Johannes T. Bö sa k nemu priblížil na nebezpečnú vzdialenosť, aj tu sme mohli vidieť úroveň majstrovstva. Pretekár s nižšou úrovňou výkonnosti by za daných okolností, psychického tlaku, zväzujúceho ruky aj nohy, pravdepodobne smeroval na trestné kolo. Pretekára ako Dominik ale situácia do kúta nezatlačila a nenechal sa poraziť. Obdivuhodný výkon talianskej štafety a nemyslím si, že to je poslednýkrát, čo sa tu rozplývam nad ich tímovým výkonom.
 
Šancou pre iné tímy je zrýchliť a spresniť streľbu, alebo prípadná výmena niektorého člena talianskej mix štafety. Vittozzi, Wierer, Hofer a Windisch nie sú v tomto tíme tak ľahko nahraditeľní. Švédsky tím stojí tiež za zamyslenie. Zaujímavé je, že nedisponujú výraznou osobnosťou, no napriek tomu majú štyri medaily zo ZOH v Pjongčangu a túto úroveň si udržali aj do dnes. V single mix štafete by mi nenapadlo, že po dvoch trestných kolách Hanny Öbergovej na prvom úseku vôbec môžu ešte atakovať prvú osmičku, nieto ešte najvyšší stupienok. Práve v tejto disciplíne je náročné vrátiť štafetu späť do hry, keď stratí kontakt so súpermi hneď na začiatku. Ale oni to dali a aj to o niečom svedčí. Základ je nestratiť nádej. Nevyspytateľný vietor mohol pribrzdiť ostatné dvojice, čo sa nakoniec aj stalo. Naša mix štafeta má rozhodne na viac, ako na 13. miesto, a verím, že sa o tom čoskoro presvedčíme.
 
Rýchlostné preteky tiež veľa prekvapenia nepriniesli. Len dúfam, že sa v mužskej kategórii nevrátime späť v čase, keď bolo jedinou otázkou, či vyhrá Björndalen alebo Poiree. Biatlon je zaujímavejší, ak sa tváre na pódiu menia a verím, že sa okrem Fourcada nájdu viacerí, ktorí suverenitu Johannesa T. Böa ohrozia. V ženskej časti pretekov sa teším väčšej vyrovnanosti pretekárok. Ivona ma svojim bežeckým výkonom potešila a naznačila, že by táto sezóna mohla byť pre ňu šťastnejšia. Premiéru si odkrútila Veronika. Pamätám si svoj prvý štart v SP, akoby to bolo včera, tiež nebol úspešný. Aj Veronika si ho bude pamätať, držím jej palce a prajem vytrvalosť a šťastie.

Teším sa na ďalšie preteky!