Bol pri mnohých úspechoch slovenského biatlonu. Pôsobí v ňom ako tréner tri desaťročia a tento rok sa po odchode Juraja Sanitru vrátil k mužom, ktorých sa bude snažiť posunúť vyššie napriek stále ťažšej konkurencii. Pred sezónou sme sa rozprávali aj s Milanom Gašperčíkom.
 
 
Pán tréner, ľudia z prostredia biatlonu Vás dokonale poznajú, ale tento šport sa snažíme cez náš projekt dostať aj k novým fanúšikom, či takým, ktorí ho sledujú z gauča či od počítača a pozadie nepoznali, takže predstavte sa im...
 
V roku 1985 som nastúpil na VŠC Dukla Banská Bystrica ako tréner mládeže, v roku 1992 som bol reprezentačným trénerom juniorov. Už tam sa podarili úspechy, priniesli sme domov dve medaily - z hliadky aj štafety. Tak som bol ešte pred OH v Lillehammeri asistentom hlavného trénera mužov a po olympiáde som prebral mužov ja ako tréner. To som robil do roku 1997, keď som prešiel k vtedy Martine Schwarzbacherovej ako osobný tréner. Bol som teda pri nej v Nagane a tiež na MS v Kontiolahti 1999, keď získala historicky prvú medailu pre Slovensko. Na turínsky olympijský cyklus som sa vrátil k mužom. Marekovi Matiaškovi sa podarilo vybojovať dovtedy najlepšie mužské umiestnenie na OH - piate miesto. Tiež sme mali prvý raz na OH štafetu. Tam som teda veľmi krátko viedol Mateja Kazára z ešte aktívnych pretekárov. Potom som bol dlho trénerom žien, aj pri prvej Nastinej medaile z MS v Pchjongčchangu. Až do príchodu tých zahraničných trénerov tuším v roku 2012. Následne som mal na starosti Janku Gerekovú ako osobný tréner a po Soči ma aj napriek jej úspechom a pokroku v kariére z Dukly vyhodili. Bol som teda dva roky bez práce, iba krátko som mal na starosti našich kadetov, a už sme v súčasnosti, keď som znova tam, kde celý život. Ale už nie som na Dukle.
 
 
Ako ste sa teraz dostali k tímu?
 
Ja som na jar, alebo už začiatkom leta, rokoval o poste trénera juniorov v Poľsku, ale zavolal mi vtedy čerstvo zvolený prezident Tomáš Fusko, že teda odišiel Sanitra a či sa chcem aj ja uchádzať o post trénera mužov. Povedal som, že áno, tak ma zaradili medzi kandidátov a keďže bol pokročilý čas pomerne rýchlo prezídium rozhodlo a schválilo ma. Dokonca o tri dni skôr ako sa to uzatváralo v Poľsku, tak som im volal, že doma je predsa len doma a viem presne do čoho idem. Som rád, že som späť. Oddýchol som si trocha od celého biatlonového kolotoča, možno to bolo takto dobré.
 
 
gaspercik 2016 kazar
Milan Gašperčík počas tréningu v Östersunde (© Matej Kazár)
 
 
Obdobie, keď sa po oddychu biatlonisti vracali do tréningového režimu, bolo trochu nešťastné, pretože Juraj Sanitra odišiel, volil sa prezident a chlapi museli začínať prípravu všelijako...
 
Áno, bolo to komplikované, aspoň, že Lukáš Daubner bol pri tíme a nevedelo sa, či bude on tréner mužov, alebo iba Jany Gerekovej. Nakoniec teda schválili mňa a k tomu celému sa pridalo aj to, že prvé týždne po mojom nástupe boli trošku problémy s Duklou. Suma-sumárum, osobne som bol s chlapmi až na sústredení vo Val di Dentro v júli.
 
 
Ste spokojný s prípravou? Hlavne začiatok bol teda problematický.
 
Áno, aj napriek tomu nie najšťastnejšiemu začiatku si myslím, že to dopadlo dobre a absolvovali sme výborné ťažké sústredenia. Veľa sme natrénovali. Mal som z toho dobrý pocit. Chalani sú cieľavedomí a dobre sa s nimi pracuje. Sám som v očakávaní, kde sa zaradíme.
 
 
Viacerí chlapi nám vraveli, že Vaše tréningové metódy sú iné ako boli Sanitrove. Skúste teda veľmi jednoducho povedať na čom stojí Vaša koncepcia.
 
Ja preferujem veľa trénovania. Ťažké tréningy, najmä v lete. Neviem, samozrejme, presne ako to vyzeralo s Jurajom, ale zrejme boli viac zameraní na rýchlosť. Ten spôsob sedel najmä Martinovi Otčenášovi, ktorý je na to vhodným typom pretekára, ostatní mi zatiaľ hovoria, že sú spokojní s týmto mojim systémom. Ja sa netajím tým, že som zverencom v tréningoch nakladal a dosiahli sme úspechy. Aj ženy to zvládli, najmä Martina s Jankou. Takže chlapi to isto musia zmáknuť. Samozrejme, keby nestačili, uberieme, ale zatiaľ je to v pohode.
 
 
Poďme stručne k jednotlivým reprezentantom, spomínali ste, že Martinovi sedí niečo iné. Ako sa teda na nich pozeráte?
 
Áno, s Martinom som sa dohodol na takom kvázi individuálnom pláne, aby nerobil veľké zmeny v tréningu, keďže sa dva roky výrazne posúval dopredu, aby sme to náhodou nezakríkli. Ostatní pracovali v príprave bez problémov či nejakého reptania. Dokonca si pridávali extra dávky, prakticky všetci z tých ôsmich, s ktorými som robil. Mal som dobrý pocit z každého. Nechcel by som ísť meno po mene, lebo tréning je jedna vec, preteky druhá. Zbytočne tu budem hovoriť, že ten sa zlepší v tom a ten v tom, keď som s nimi iba od leta a nevidel som podrobne čo robili pred tým. Badal som ale v lete nevyrovnanú streľbu. Vzhľadom na pozitivný ráz štatistík v minulej sezóne som nechcel v júli alebo auguste prekopávať systém. To sa musí na jar, tak dúfam, že sa to neodrazí v sezóne na horších výkonoch na strelnici. Verím, že u každého nastane posun, určite nepredpokladám nejaký výbuch, že niektorý z tých troch starších ani raz nezaboduje.
 
 
muzi 2016 ostersund 2
Michal Šíma - Tomáš Hasilla - Matej Kazár - Martin Otčenáš (© Ján Strásky)
 
 
Nominačné preteky v Idre urobili čiaru medzi takým A-čkom a B-čkom. Štyroch, zhodou okolnosti mladších, ste poslali na IBU Cup. Ako teda vidíte budúcnosť mužskej kategórie?
 
Najprv chcem povedať, že nechcel som len podľa tréningu chlapov kastovať, že napríklad Kazár je najstarší, tak má miesto isté v prvom tíme bez nominačiek. Chcel som dať všetkým rovnakú šancu pobiť sa o miesto pre Östersund. Čo sa týka tých chlapcov, ktorí boli na IBU Cupe, pevne verím, že Michal Kubaliak zabojuje o svetový pohár, lebo musí byť zdravá konkurencia medzi chalanmi a tiež, aby sa trošku prestriedali. Výborne fyzicky je na tom junior Šimon Bartko, ktorý už iba minimálne zaostáva za najlepšími chalanmi a táto sezóna bude dôležitá, aby sa dobre odrazil smerom k mužom. U Henricha Lonského aj Ondreja Kosztolányiho je jasne badateľný fyzický odstup. Snažia sa, ale bude to náročné. U Ondreja je vidieť ešte taký deficit mládežníckej kategórie, kde nie sú tréningy až také náročné. Spomínal som pred chvíľou, že v streľbe sme veľké zmeny nerobili, ale práve Bartko bol výnimkou, keďže strieľal najhoršie a nemohli sme to nechať tak. Samozrejme, je to beh na dlhé trate.
 
 
Ako to vyzerá s programom? Všetky ženy by mali vynechať Oberhof, na ME a MS sa rozdelia. Váš plán?
 
Ja sa tiež snažím plán jasne povedať dopredu, aby pretekári vedeli, ako to bude v sezóne vyzerať. Oberhof vynechajú najskúsenejší muži Kazár, Otčenáš a Hasilla, priestor dostanú mladší pretekári, ktorí si vybojujú právo štartu cez decembrové IBU Cupy, resp. Šíma cez SP. V tom čase pôjdu starší na sústredenie do Obertilliachu, lebo na svetových pohároch takmer nič nenatrénujete, sú tam oficiálne tréningy, veľa ľudí, tiež veľa cestovania, dôraz sa kladie na preteky. Verím teda, že Obertilliach zverencom takýmto spôsobom pomôže. Navrhoval som Matejovi s Martinom, aby nešli na ME a pripravili sa hlavne na MS, ale po vzájomnej diskusii, keď oni veľmi chceli, sme sa dohodli, že Kazár absolvuje vytrvalostné preteky a Martin naopak šprint so stíhačkou, ostatní všetko. Presvedčilo ma aj to, že Duszniki sú tu neďaleko. Na základe výsledkov na ME potom donominujem pretekára/pretekárov na MS. Po ME je ešte univerziáda v kazašskom Almaty. To je komplikovaná a ešte nejasná záležitosť z viacerých pohľadov. Naša výprava tam odlieta už počas ME. Koniec-koncov, ukáže aj sezóna, ako na tom jednotliví chlapci budú a kde ich budeme potrebovať.
 
 
Trénerka Murínová do toho komplikovaného januárovo-februárového programu natlačila aj IBU Cup v Osrblí, ale na ME bude mať iné pretekárky ako na MS. Podľa toho ako to Vy popisujete a aj z faktu, že počas neho je univerziáda i ME juniorov a muži budú na príprave, Osrblie bude asi chudobné...
 
No, bohužiaľ, bude to tak. Starší budú pravdepodobne v Obertilliachu, mladí v Novom Meste a tí vekovo strední asi na univerziáde, ale tam teda ešte nevieme, koľkí presne. Niekoho, samozrejme, postavíme.
 
 
murinova gaspercik kazar
Anna Murínová a Milan Gašperčík počas tréningu v Östersunde (© Matej Kazár)
 
 
Po svetovom šampionáte nasledujú dve kolá svetového pohára v Ázii, keďže Ťumeň je za Uralom a Pchjongčchang až v Južnej Kórei. Pýtali sme sa na toto takmer každého. Fanúšikovia chcú našich vidieť v akcii čo najčastejšie. Váš názor?
 
Rozhodujúce budú dva faktory - rozpočet a priebeh sezóny. Ak by sme nebodaj sklamali, pôjdu tam iba jednotlivci, tí najlepší, ale ak sa bude sezóna dobre vyvíjať, verím, že to absolvujeme v takej zostave, aby sme mohli nastúpiť na všetky preteky. Nedá sa prakticky jedno kolo vypustiť, buď oba, alebo ani jedno, lebo sú tam tie chartrové lety a keď nastúpite, už sa musíte viesť. Ísť obyčajnou linkou do Kórey je neporovnateľne drahšie, plus problémy s vybavením, puškami... Verím, že to absolvujeme všetko a v čo najpočetnejšej zostave.
 
 
Do sezóny každý tím aj tréner vstupuje s nejakými očakávaniami a cieľmi. Aké sú tie Vaše?
 
Ja som, samozrejme, zvedavý, kam sa zaradíme, lebo dva roky som z toho vypadol, takže je to pre mňa ťažšie odhadovať. Dúfam, že sa nám podarí v štafetách dosiahnuť dobré výsledky, čo znamená Top 10. Ja viem, že sa to nepodarí vždy, ale minulý rok sa dostali na 7. miesto v Anterselve, čo bude veľká výzva napodobniť. Rozhodne nechcem ísť dolu v rebríčku národov. Pri najhoršom ostať na pätnástej pozícii. Čo sa týka individuálnych výsledkov tak hlavne dúfam, že si splnia výsledkové povinnosti u zamestnávateľa. Každý má nejaké, to ja už presne neviem, ale vo všeobecnosti si povedzme, že 20. miesto je pekná méta, ktorá vlani Martinovi ani Tomášovi tesne nevyšla, tak by bolo dobré keby ju dosiahli.
 
 
Ďakujeme a držíme palce, aby ste všetci na túto sezónu v dobrom spomínali!
 
Rozhovor s trénerkou žien Annou Murínovou tu...